Pomaly Ďalej Zájdeš

Finally back in Thailand, so far one of the best countries for cycling I've ever had the pleasure of visiting. I land in Bangkok in the local afternoon, and after just a few pedal strokes my chain starts skipping and I'm slowly realizing how much I fucked up.

They say there's nothing worse than an initiative-taking idiot, and that's exactly me right now. The day before my flight I'd changed my chain, figuring it was old and I'd ride better with a new one. What I didn't change, though, were the sprockets the chain sits on. Mistake. Oh, a big mistake. Because if you don't change your chain for a long time and then put a new chain on an old cassette, the chain starts skipping like crazy, and from that you very quickly start skipping too.

And I'll tell you, finding new Rohloff sprockets in Southeast Asia is roughly as easy as finding bryndza there.

After at least five different bike shops, where everyone just stared blankly at my bizarre setup, I made peace with the fact that for the next 300 to 500 kilometers - until the chain stretches out and stops skipping - I'll be riding like this. Oh well, could be worse.

So I gave up on a problem that would eventually solve itself, and started fully enjoying the road, the country, the food, and the people around me. If you're ever in Thailand, I highly recommend getting pad see ew from some street stall - thick rice noodles with local vegetables, egg, and most often chicken. The best thing in the world for cyclists. After about 2-3 days during which I barely ate anything else, I arrived at the Cambodian border and successfully beat the local bureaucracy in record time.

You just cross the border and you know you're in a different country. Busier, a dusty road instead of asphalt, and even the people a bit different. Ahead of me is 250 km along a long, almost flat road all the way to the valley of the Angkor Wat temples. Let's do this 🙂

Konečne naspäť v Thajsku, zatiaľ jednej z najlepších krajín na bicyklovanie akú som mal tú česť navštíviť. Prilietam do Bangkoku poobede miestneho času a už po pár šliapnutiach do pedálov mi začína preskakovať reťaz a ja pomaly zisťujem how much I fucked up.

Vraví sa že nie je nič horšie ako iniciatívny idiot, a tým som presne teraz ja. Deň pred odletom som si totiž vymenil reťaz, že veď už je stará, lepšie sa mi pôjde. Čo som však nevymenil, boli ozubené kolieska na ktorých reťaz leží. Chyba. Oh, veľká to chyba. Ak totiž reťaz dlho nemeníte a potom dáte na starú kazetu reťaz novú, začne vám reťaz kvalitne preskakovať, z čoho začne veľmi rýchlo preskakovať aj vám.

A poviem vám teda, že nájsť v juhovýchodnej Ázii nové ozubené kolieska na Rohloff je zhruba tak ľahké ako zohnať tam bryndzu.

Po minimálne piatich rôznych bike shopoch, kde všetci na môj čudesný setup len nechápavo čumeli som sa zmieril s tým, že najbližších 300 až 500 kilometrov - kým sa reťaz vyťahá a prestane skákať - budem jazdiť takto. Oh well, veď aj horšie môže byť.

Vykašľal som sa teda na problém, ktorý sa raz vyrieši sám, a začal si naplno užívať cestu, krajinu, jedlo a ľudí okolo seba. Ak budete v Thajsku, veľmi silno odporúčam dať si v nejakom pouličnom stánku pad-see-ew, tlsté ryžové rezance s miestnou zeleninou, vajcom a najčastejšie kuraťom. Najlepšia vec na svete pre cyklistov. Po cca 2-3 dňoch kedy som sotva jedol niečo iné, som dorazil na hranicu s Kambodžou a úspečne zvládol poraziť miestnu byrokraciu v rekordnom čase.

Človek len prejde hranicu a vie, že je v inej krajine. Rušno, prašná cesta miesto asfaltu a aj ľudia trochu iní. Čaká ma 250 km po dlhej, skoro rovnej ceste až do údolia chrámov Angkor Wat. Poďme na to 🙂

Comments

ThailandThajsko